piatok 4. januára 2013

In love with curly boy part 7- part 1

Tak dievčatá máte tu ďalšiu časť. Dneska je niaka dlhšia,, takže túto časť ešte rozdelím na  Part 2 ... Poprosím si, aby ste mi napísali komentáre :D vopred ďakujem... :)


,,Cŕŕŕ”.. počula som ten sprostý budík. Vypla som ho, rýchlo sa pripravila do práce,  a mohla som vyraziť.
 ,,Ahoj Becky” pozdravila som vedúcu a kamarátku v jednom , a šla sa prezliecť do pracovného.
,,Nicole, mám dobrú správu” povedala Becky.
,,Počúvam, som napnutá ako struna”
,,Dnes mi šéf povedal, že môžme odísť skôr”
,,Nechápem”
,,No vraj tu niečo potrebuje urobiť, a tak končíme o 12:30”
,,Aha super, nebudem protestovať”… usmiali sme  sa na seba, a pustili sa do práce.
Služba dnes ubehla asi najrýchlejšie zo všetkých.
,,Beck, nemám čo doma robiť , nešli by sme niekam?” opýtala som sa jej.
,,Rada by som Nic, ale dnes príde môj otec, takže musím všetko upratať, a ešte k tomu navariť, veď poznáš môjho otca”
,,No jasné, tak utekaj” povedala som jej, a vydala sa domov.
Doma som si spravila cestoviny ( to je jediné čo dokážem), sadla si ku telke, a pozerala sa na Simpsonovcov. Bože ten seriál jednoducho milujem.Zrazu mi zazvonil mobil, bol to Harry.
,, Áno Harry, čo potrebuješ?” opýtala som sa.
,, Ahoj Nic, dneska mám voľno, a tak ma napadlo, že či by si niekde nezašla”
,,Jasné, prečo nie”  Bolo počuť ako mu odľahlo.
,,Super, tak čo takto za 20 minút pri parku?”
,,Budem tam”
,,Teším sa, pááá”
,Aj ja,ahoj” fú no dobre, asi by bol najvyšší čas, pripraviť sa . Park som mala našťastie blízko, takže som sa nemusela báť, že prídem neskoro. Vonku bolo celkom  teplo, tak som si vybrala tričko s ohrnutými rukávmi, a rifle ťavej farby + nejaké tie doplnky,jemne sa namaľovala,  nechcem vyzerať jak najväčší blbec. J
,,Ahoj” pozdravil ma, a objal ma.
,,Ahoj, tak kde chceš ísť?” opýtala som sa ho.
“Neskočíme do Starsbucksu ?”
“Jasné”
Vošli sme dnu, a oviala nás vôňa čokolády.
,,choď nájsť miesto, ja idem kúpiť, a keď už sme pri tom, čo chceš?”
,,Vanilkové latté” nebudem stále piť len škoricové..
,,Tu to máš” povedal Harry, a sadol si oproti mne.
„Odkiaľ vlastne si ?“ opýtal sa.
„Som zo Slovenska, vieš vôbec kde to je?“
„Jasné, že viem“ z ničoho nič mi podskočilo srdce, on vie kde je Narnia.
„Povedz mi niečo o sebe“ povedal mi, ja som sa naňho pozrela výrazom niečo ako WTF?
„Háá, tak nemusíš“
„A čo chceš vedieť ?“ opýtala som sa ho.
„Si directionerka?“
„Hhh, nie nie som, keby som nestretla Nialla, tak ani neviem, že existujete“
„Čože to vážne?“
 „Nie vymýšľam si“
„No dobre teda, a čo ťa viedlo prísť do Londýna?“
„Vždy som sem chcela ísť, vieš môj otec sa tu narodil, chceli sme sem ísť spolu, ale potom tak náhle zomrel, že sme to nestihli “ povedala som, a padla mi kvapka slzy na ruku,utrela som ju, a rýchlo som to zahnala tam odkiaľ to prišlo.
„Prepáč, to som nevedel“
„To je v pohode, nemal si to odkiaľ vedieť“ usmiala som sa naňho.
„No a tiež som sem chcela ísť na Imeprialku, dostať som sa tam dostala, ale vyrazili ma odtiaľ, a tak sa so mňa stala čašníčka, a navyše chcela som spoznať Londýn ako taký“ povedala som ,mu v skratke, a odpila si z latté.
„Aha, nechceš sa ísť prejsť?“ opýtal sa.
„Jasné, poďme, ale ešte počkaj, musím nájsť peňaženku“
„Čože načo ?“
„Aby som zaplatila, žeby?“
„Tak to v žiadnom prípade, pozval som ťa ja, takže to budem platiť ja!“ povedal, a pri posledných slovách zdvihol ukazovák.
„No keď inak nedáš“ povedala som.
„To máš pravdu, nedám“ Harry položil peniaze na stôl, obaja sme sa pozbierali, a zamierili do ulíc.
„Nechcela by si ..“ začal hovoriť, ale nestihol dopovedať, lebo začalo pršať ako z krhly.
„Kde pôjdeme, nepôjdeme do nejakej reštaurácie?“ opýtal sa .
„Nie to netreba, mám to kúsok domov, tak ak dovolíš môžeme ísť tam“
„No dobre teda“
Blúdili sme asi 10 minút.
„Myslím, že  sme zablúdili“ oznámila som mu.
„No super, tak skočíme ku nám“
„Asi áno“
Začali sme utekať. Bežali sme asi 5 minút.
„Harry, ja už nevládzem“ povedala som mu.
„No dobre teda, môžeme trošku spomaliť“ hovoril udychčane..

„Tak a sme tu“ povedal a ukázal mi na ich krásny „domček“.Bola to skôr villa.
„Super“ povedala som, a Harry otvoril dvere.
„Ahojte“ zakričal do útrob domu.
„Ahoj, teda ahojte“ rútil sa do chodby Niall, aj s pizzou v ruke.
„Zase vyjedáš?“ opýtala som sa. On sa len usmial a utekal radšej preč. Asi sa bál aby som mu ju nezjedla ako naposledy.
„Tak Nicole, nemusíš sa báť, asi by sme  tu mali  mať  nejaké Eleanorine veci “ povedal Harry.
„Nemusíš si robiť starosti, zavolám si taxík a pôjdem domov“
„Tak to v žiadnom prípade, ostaneš tu, a načo by si sem potom chodila, keby si hneď odišla “
„Ako myslíš“ povedala som mu, usmiala sa,  a vstúpili sme  do vééľkej obývačky.
„Hej mrkvička, ostali tu nejaké veci po  Eleanor ?“
„Nie, pri poslednej návšteve si ich zobrala , a nebodaj ste zmokli“ povedal škodoradostne.
„Ale nie vieš oblievali sme sa krhlou“ dodala som.
„Prestaň byť drzá Sunshine“ zdvihol ukazovák.
„Ale veď hej“
„No tak poď so mnou , požičiam  ti nejaké moje veci“ povedal mi Harold.
Ťahal ma po schodoch, a otvoril tretie dvere.
„Zatiaľ sa tu poobzeraj, a ja ti niečo nájdem“ povedal mi.
Obzrela som sa po jeho izbe. Bola priestranná. Na jednej strane mal dvere, asi do kúpeľne. Na druhej strane mal skriňu. Hneď oproti dverí bola komoda, na ktorej bola jeho rodina ďalej asi  kamaráti, a na ďalších bol Niall v babských plavkách, Zayn s lakom na vlasy , Louis s mrkvou v ruke, a Liam ako je polievku s vidličkou. Nad touto fotkou som sa musela zasmiať, vyzeral tam veľmi smiešne.
A nakoniec som si všimla jeho veľkú posteľ. Vyspala by sa tam kľudne aj celá directionerská família.
 Tak tu máš moje šortky , majú gumičku, mali by ti byť dobré. A tu máš ešte aj tričko,“ podal mi kôpku oblečenia.
„Jé ďakujem veľmi pekne, ale nemusel si si robiť starosti, mohla som ísť domov”
Nie to určite nie, nerobím si starosti, nemôžem ťa predsa nechať ísť domov celú premočenú”
„No dobre, čo by som ja bez teba robila?“
„No to fakt netuším“ povedal a usmial sa na mňa. „Takže ja idem dole, a ty sa zatiaľ prezleč, a tie mokré veci potom odnes do kúpeľne“ povedal a odišiel.
Rýchlo som sa prezliekla, a veci som hodila do kúpeľne tak ako mi bolo povedané. Keď som bola prichystaná, zbehla som dole do obývačky...

6 komentárov:

  1. pěkné... kdy bude další?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. jéžiš ďakujem krásne... no tak prepáčte ale tento týždeň to vážne nestíham.. samé písomky... šak 9 ročník.. takže hádam budúci týždeň alebo tento víkend uvidím... a ešte raz ďakujem :-*

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Vidíš kikuškaa mojaa vravela som ti, že to raz príde :*

    OdpovedaťOdstrániť
  4. hej hej vidím.. a som nesmierne šťastná

    OdpovedaťOdstrániť
  5. heh... ďakujem..... no ale neviem kedy vám pridám dalšiu časť.. :( vôbec moja fantázia nespolupracuje ... :(

    OdpovedaťOdstrániť