Dream come True part.4

Zajtra by ste mohli odo mňa čakať piatu časť... prosím píšte komentáriky budem len šťastná...


Na letisku v Londýne:

„Becky idem zatiaľ vyzdvihnúť batožinu ty môžeš zavolať taxík okey?“

 „Tak fajn tak za 10 min. sa stretneme presne na tomto mieste.“

„Okey ale nemeškaj inak ťa zabijem :).“  Hneď nato sme sa obidve rozbehli. Ja som išla zháňať nejaký taxík síce som nemala ani najmenšie tušenie ako, ale tak napadlo ma, keď som videla telefónnu búdku, že by tam mohla byť aj taxikárska služba. Vyšla som k telefónom a hneď na prvej strane boli vypísané všelijaké možné taxíky. Zatelefonovala som. Ozvala sa mi tam našťastie taká príjemná pani a nie chlap. Povedala mi že za nejakých 5 minút by prišiel pre nás taxík. Odpovedala som, že ďakujem a zložila som. Hneď nato som išla hľadať Becky lebo som vedela, že my to určite nestihneme. Našťastie už som videla ako sa trepe Becky s našimi batožinami. Utekala som jej s tým pomôcť lebo išla ako nejaký maco. Nakoniec sme sa s Becky dotrepali aj s tými batožinami k taxíku. Naložili sme kufre do taxíka a povedali sme taxikárovi na akú adresu nás má zaviesť.

O pol hodinu neskôr:

Becky cestou taxíkom zaspala na mojom ramene. Boli sme obidve veľmi unavené ale tak jedna musela strážiť a pozerať sa kde nás to ten taxikár vôbec zavezie. Cestou taxíkom som si užívala Londýn. Ten krásny Big Ben a tiež známy Tower Bridge bože som sa iba rozplývala a nemohla som vôbec tomu uveriť, že si konečne plním svoj vysnívaný sen. Za nejakých 5 minút sme boli na mieste. Musela som zobudiť Becky síce ja strašne nerada budím ľudí ktorý spia. Becky sa prebrala a ja som vyberala kufre našťastie mi pomohol aj taxikár. Bol veľmi zlatý a ochotný. Zaplatila som taxikárovi dal nám dokonca aj zľavu ani neviem prečo ale tak bola som len rada. Mierne som sa na neho uškerila a už som sa len pozerala, že kde nás to vôbec vysadil. Bola som v takom skoro miernom úžase, keď som videla ten dom. Bol strašne veľký. Spolu s Becky sme naraz  povedali „ Nejaké veľké nemyslíš?“ iba sme sa na tom zasmiali a vošli sme konečne dnu. Hneď keď sme vošli nachádzala sa tam obrovská obývačka prepojená s kuchyňou a zároveň aj jedálňou. Ako prvé, keď som zbadala kuchyňu vrhla som sa na chladničku, lebo som bola strašne hladná, ale vôbec ma neprekvapilo to, že bola totálne prázdna. Becky sa len na mňa pousmiala. Videla som na nej, že je aj ona hladná tak ma napadlo, že by som mohla ísť niečo kúpiť keďže máme obchod hneď vedľa. Tak ja som sa vydala do obchodu a Becky zatiaľ ostala v dome.

Z pohľadu Becky:

Tak Becky išla niečo kúpiť a ja som si zatiaľ  išla pozrieť zbytok domu. Hneď keď som videla tie mohutné schody no proste asi by nikto neodolal a hneď by sa tam išiel pozrieť. Vyšla som hore schodmi a videla som tam 7 dverí. Som sa trocha čudovala že prečo je tam 7 dverí, ale tak vošla som hneď do prvých dverí ktoré som videla. Otvorila som dvere a videla som, že sú tam dve postele tak som si pomyslela, že asi to budú naše izby keďže boli úplne prázdne. Ani som si nestihla pozrieť ďalšie izby a nato hneď Mally prišla a za ziapala že už je tu. Hneď som zišla dole schodmi a vytrhla som jej tašku z ruky a pozerala som sa čo kúpila keďže som bola hladná ako vlk.