Ráno som sa zobudila asi
o 8:45 . Ani neviem prečo, ale vždy som bola ranné vtáča.
Zo zamyslenia ma vytrhla ako inak
Vicky : „ Už si hore“ pýtala sa „ áno ,
jasné už sa mi nedalo spať , a ty si už tiež hore?“ „ jasné , už som väčšinou zvyknutá vstávať niečo po 8 “ „áha“ povedala som jej. Bola som strašne
hladná a tak som sa rozhodla , že si niečo spravím na raňajky. Lenže keď
som otvorila chladničku , zistila som že tam nič nie je. „ prepáč ešte som nič
nekúpila“ povedala „ to nevadí, skočím do obchodu niečo kúpiť „ povedala som „
pôjdem s tebou“ vyskočila na mňa „ dobre , tak sa nachystaj“ ..
Našťastie obchod bol len pár
blokov od nás , takže sme to nemali ďaleko. Kúpili sme všetko potrebné
a vybrali sme sa „domov“ každá ovešaná ako vianočný stromček . Všetko sme schovali na miesto a v pokoji sa
naraňajkovali. Keďže som tu už jeden deň , a škola sa nám začne až
o mesiac a pol , rozhodla som
sa že si posvietim na londýnske obchody. Kúpila som si mini šaty, sukňu a
supermanské tričko, ktoré v mojom šatníku nesmie chýbať . Keď som sa
vracala späť na internát zadívala som sa do jedného výkladu s knihami, kde bola uložená The
Catcher in the Rye ( kto chytá v žite) , z ničoho nič som
sa rozplakala, pretože tú knihu mi čítaval môj otecko , kým ešte žil . No nič
utrela som si slzy, ale stále som pozerala na tú knihu. Spomínala som na staré
dobré časy , kedy som nič nemusela
riešiť . Ešte chvíľu som spomínala , ale potom som zistila , že to nemá
cenu , a tak som sa rozhodla, že si skočím kúpiť moje obľúbené škoricové latté
do Starbucku. Rýchlo som vyšla z obchodu a rozmýšľala, že si pôjdem
vyvetrať hlavu a zastala som pri Greenwich
Parku. Našla som si svoje miesto a sadla si o lavičku ďalej
pri zaľúbeno vyzerajúcom páriku. Nechcela som ich počúvať ,ale to sa
nedalo. Kričali niečo v takomto zmysle :
Ona naňho začala kričať: „Nechaj
ma na pokoji Niall, už ťa nikdy nechcem vidieť“
„Ale , ale jaaa..“ začal koktať
no ona mu vlepila facku a povedala , že žiadne ale. Rýchlym krokom odišla, a on sa rozplakal. S otvorenými
ústami som sledovala situáciu čo sa diala.
Z ničoho nič si Niall sadol
vedľa mňa a začal mi rozprávať celý príbeh . Nebránila som sa. :D
S Niallom som si veľmi
rozumela . Nečakala som ani to , že tak rýchlo vytriezvie s rozchodu
a facky, vďaka ktorej mal červené líco ešte hodinu.
Na internát som prišla tesne po
23:00, kedže Niall bol strašne hladný a musel ísť jedine do Nando’s , nechápem
ako môže tak veľa jesť .
Večera v Nando’s vyzerala
asi takto:
„ Niall ja vážne nechcem jesť“ „
Prestaň, prosím sprav to pre mňa“ namietal „ No dobre , ale dám si len
hranolky“ povedala som mu „ no dobre ,
tak sa mi to páči“ začal si so mňa robiť srandu , a začal sa smiať tým
svojím Horanovským smiechom.
Bol taký zlatý, a išiel ma
„odkopnúť“ až k internátu.
„Je to tu pekné“ povedal . „
Najkrajšie“ povedala som a milo sa usmiala
Keď sme sa už nemali o čom
rozprávať, chcela som ísť dnu, ale Niall ma potiahol späť a vypýtal si
moje číslo. Rýchlo sme si vymenili čísla, rozlúčili sme sa a rozutekali
každý svojím smerom.
Je fajn, že si k dílu přidala i outfit. ;-)
OdpovedaťOdstrániťJe fajn, že si k dílu přidala i outfit.
OdpovedaťOdstrániťjée Ďakujem :D prepáč že som ti dlho neodpisovala
OdpovedaťOdstrániťvšimla som si to až teraz :(